Bez nádeje je prvým dielom dvojdielnej série bestsellerovej americkej autorky Colleen Hoover, ktorá okrem toho napísala aj debutovú trilógiu Slammed a novelu Maybe Someday. Mohla by sa zdať, že kniha je ďalším dievčenským románom, avšak nemôžeme sa nechať zmiasť. Tento príbeh je napísaný „ľahkým perom“, ktorý v sebe skrýva brilantnú pointu, napätie, akciu ale aj romantiku.
Sky, hlavná hrdinka románu, ide po prvý raz do školy. Na tom by nebolo nič zvláštneho, keby tu nebol jeden malý nezanedbateľný detail. Sky je sedemnásťročné dievča. Pre mnohých študentov je to ich posledný ročník na škole, pre Sky prvý. Dovtedy sa učila so svojou mamou doma. Sky sa ale nebojí, medzi svojimi spolužiakmi spoznáva hneď niekoľko svojich bývalých priateľov. Práve preto si nový spolužiaci spravili o nej obraz od prvej chvíle. To by ale nebola Sky, keby sa hneď schovala pod posteľ. Práve preto sa spriatelí s Breckinem, ďalším outsiderom v triede. Ďalej je tu Holder. Chlapec, ktorý v nej od prvej chvíle vzbudil pocity aké ešte nezažila, a v ktoré už pomaly ani nedúfala. Sky po celý svoj život trpela absenciou hlbších emócií, a práve preto ju tak moc prekvapilo, keď hneď pri prvom stretnutí mala motýliky v bruchu. To, čo ju najviac trápi, sú bolestné spomienky, ktoré v nej Holder prebúdza a ktoré ju nenechávajú spať. Teraz záleží len na tom, či sa s nimi Sky dokáže vyrovnať a pochopiť, čo je vlastne zač.
Príbeh je napísaný veľmi ľahkou formou a číta sa skoro sám, a to i v častiach, ktoré ľahké ani zďaleka nie sú. Formu, ktorou je kniha napísaná, môžeme považovať za veľmi zvláštnu – kniha nie je rozdelená na kapitoly, ale jednotlivými dátumami a časmi, kedy sa daná časť odohráva. Avšak nie vždy je nasleduje sled udalostí hneď po sebe. Preto nie je neobvyklé, ak kniha začína 28. októbra 2012 a pokračuje 25.augusta 2012. Napriek tomu, že kniha je písaná v prvej osobe nejedná sa o formu denníka.
Kniha by sa dala rozdeliť na dve pomyselné kapitoly. Ta prvá v nás vzbudzuje pocit, že sa jedná len o ďalšiu romantickú story, tá druhá nás presvedčuje o presnom opaku. A to síce o tom, že Bez nádeje je snáď všetko, len nie obyčajná romantika. Možno po prečítaní knihy budete mať pocit opotrebovanosti, nakoľko autorka popisuje veľmi závažné témy a veľmi rada hrá na city.
Čo sa týka postáv, len ťažko by čitateľ hľadal realistickejšie charaktery ako sú Sky a Holder. Autorka sa pri písaní príbehu na nič nehrala a svojich dvoch hlavných hrdinov predložila tak so svojimi kladnými ako aj so zápornými stránkami. Samotnú Sky dokázala podať tak dobre, že jej dokážete uveriť aj absolútne neznalosti modernej techniky. Jej matka, ktorá je vegánkou, má ku všetkým týmto moderným vymoženostiam odpor. Preto ej jasné, že Sky nedovolila ani televízne rozprávky. Vedľajšie postavy v príbehu sa moc nevyskytujú. Práve to môže byť malým negatívom príbehu, pretože aj to patrí k životu, ľudia okolo nás.
Príbeh obsahuje snáď všetko, čo by pravdivý príbeh mal mať. Zhŕňa romantiku, vtip a aj napätie. Obzvlášť by som tento príbeh odporučila pre mladé dievčatá, ktoré sa aspoň nachvíľku môžu zasnívať.
Celá debata | RSS tejto debaty