Má vzdelanie trpké korienky, ale sladké plody

Vzdelanie patrí medzi základné ľudské potreby. Každý túži po nových informáciách, dozvedieť sa čo najviac. Avšak nie je školstvo ako školstvo. Problematika vzdelávania je v súčasnosti „horúca“ téma. Takmer z každej strany počúvame názory aké veľké množstvo vysokých škôl je na našom území.  Lenže väčšina týchto názorov pochádza od ľudí, ktorí vysokú školu vôbec neštudovali. Avšak čo je dôležité? Kvalita alebo kvantita?! Podľa posledných štatistík sa na Slovensku nachádza 36 vysokých škôl.  Z toho tvoria  23 štátne, verejné a 13 súkromné.

Po strednej škole väčšina mladých študentov sa rozhoduje či budú naďalej pokračovať v štúdiu alebo dajú prednosť platenej práci. Vidina mnohých mladých ľudí je vysoká.  Myslia si, že vysoká škola im zabezpečí vyššie platové podmienky, lepšie pracovné miesta. Lenže titul pred menom v súčasnej dobe nemá vysoký kredit. Na každom rohu stretnete Mgr.  alebo Bc. ľudí.

Podľa čoho sa určuje kvalita vysokých škôl? Podľa názorov jednotlivých študentov, ktorí ju navštevovali? Alebo podľa pedagógov? Najviac „múdri“ sú tí, ktorí tam vôbec nechodili. Lenže málo ľudí vie, že v našej krajine sa nachádza Akreditačná komisia, ktorá jednotlivým vysokým školám a im fakultám udeľuje podľa jednotlivých kritérií akreditáciu.

Úspešnosť vysokej školy je možné hodnotiť nielen z hľadiska počtu záujemcov o štúdium, ale aj z hľadiska uplatnenia ich absolventov na trhu práce. Informácií z tohto hľadiska zatiaľ nie je dostatok ale dá sa očakávať, že postupne začnú hrať stále výraznejšiu rolu pri voľbe vysokej školy zo strany stredoškolských študentov. So záujmom o vysokú školu sa zvyšuje aj počet nových študentov a tým samozrejme aj prílev peňazí. Z tohto hľadiska je pre úspešnosť vysokej školy v súčasnosti aj budúcnosti veľmi dôležité vedieť ako sa ich absolventi uplatňujú v prax.

Verejné školy poskytujú v našej krajine študentom bezplatné vzdelanie. Lenže v nie práve najlepšej finančnej situácie sa to odzrkadľuje aj do školstva.   Dnes nikto nespraví nič zadarmo. Dovolím si tvrdiť načo sa budú učitelia- profesori namáhať s prípravou jednotlivých študijných materiálov vo svojom voľnom čase, keď im za to nikto nezaplatí? Ruku na srdce – kto by to robil? Veď aj oni sú ľudia, ktorí chcú mať svoje  osobné voľno….

Tendencia k dosiahnutiu čo najvyššieho vzdelania a zvyšovaniu vzdelanostnej úrovne obyvateľov je charakteristická pre školské politiky väčšiny európskych krajín a jej výsledkom je stále narastajúci počet absolventov s vysokoškolským vzdelaním. Druhou stranou tejto mince je konfrontácia s trhom práce. V dnešnej dobe už nemôžeme posudzovať vysoké školy podľa uplatnenia svojich absolventov. Mnohé z týchto  prieskumov zabúdajú na jednu podstatnú vec. Absolventi jednotlivých škôl nájdu uplatnenie, ale možno nie vo svojom odbore. V odbore, v ktorom sú mnoho razy úspešnejší.

Vysoká škola nám nezaručí budúcnosť. Táto doba je na takej úrovni, kde každý bojuje sám za seba. Ide o presadenia samého seba a vysoká škola nám môže len z časti pomôcť.